Volebný program

pre komunálne a župné voľby v metropolitnom regióne Bratislava

Programová vízia Bratislavského samosprávneho kraja 2022 – 2026 na stiahnutie vo formáte PDF

Programová vízia Bratislavského samosprávneho kraja

2022-2026

Preambula

Bratislavský samosprávny kraj (ďalej BSK) je metropolitným regiónom nachádzajúcim sa v srdci Európy. Z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja a činnosťou sa radí medzi ekonomicky najvýkonnejšie územie Európy. Avšak posledné desaťročia je územie BSK konfrontované zásadnými štrukturálnymi problémami súvisiacimi s dopravou, školstvom, sociálnym vylúčením či životným prostredím, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov. Tú nemožno pozdvihnúť bez toho, aby Bratislavský samosprávny kraj svedomite a efektívne plnil svoje kompetencie v oblasti dopravnej infraštruktúry, riadenia integrovanej dopravy, poskytovania sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotníctva, kultúry a cestovného ruchu či  udržateľného regionálneho rozvoja a územného plánovania.

Hlavnou víziou  je konkurencieschopný Bratislavský kraj, zabezpečujúci kvalitné životné podmienky svojim obyvateľom.

Udržateľná mobilita

Východiskový stav

Existujúci stav v doprave je neudržateľný. Až 73 % všetkej dopravy tvorí individuálna automobilová doprava a len 27 % verejná osobná doprava. Extrémne zaťažená je aj dopravná infraštruktúra a rovnako trpí kvalita ovzdušia exhalátmi a prachovými časticami pochádzajúcimi z automobilovej dopravy.

Jediným riešením ako nepriaznivý trend zvrátiť je dôsledné napĺňanie Integrovaného dopravného systému a dopravu v kraji a v meste. Doprava má byť postavená na koľajniciach. Tu je však potrebná okrem efektívnej spolupráce Hlavného mesta SR Bratislavy a župy a ostatných samospráv v kraji aj zapojenie a koordinácia so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR).

Vízia

Prioritou BSK je podpora verejnej osobnej dopravy za účelom dosiahnutia pomeru verejnej osobnej dopravy a individuálnej automobilovej dopravy 50:50 v roku 2050.

Opatrenia a projekty

  • Dôsledné presadzovanie najvhodnejších realizovateľných opatrení zadefinovaných v rámci Plánu udržateľnej mobility BSK vo vzťahu ku koľajovej doprave:
    • Presadzovanie modernizácie železničnej siete v rámci dopravného uzla Bratislava (modernizácia hlavnej stanice, vybudovanie stanice Filiálka).
    • Presadzovanie modernizácie a skapacitnenia železničných tratí smer na Komárno a smer na Galantu spolu s terminálmi a záchytnými parkoviskami (peronizácia staníc na trati Bratislava – Senec, odstránenie úzkych miest spomaľujúcich dopravu na trati Bratislava – Kvetoslavov).
    • Modernizácia a rozširovanie električkových radiál prioritne s napojením na železničné prestupné body (predĺženie Ružinovskej radiály na prestupný terminál Ružinov, predĺženie Dúbravskej radiály na prestupný terminál Bory a iné).
  • Vybudovanie obchvatov a dopravnej infraštruktúry v mestách a obciach s najvyššou intenzitou dopravy (obchvat Malokarpatska, obchvat Malaciek severným prepojením ciest I/2 a II/590, rozšírenie cesty II/503 v Senci, úprava križovatky II/503 s III/1062 v Senci).
  • Pokračovanie v systematickej komplexnej obnove a rekonštrukcií ciest II. a III. triedy vrátane mostov v správe BSK.
  • Podpora vybudovania prestupných terminálov na železnici v meste (prestupný terminál Ružinov, prestupný terminál Železná studienka) ako aj na území troch okresov (prestupné terminály Báhoň, Veľký Biel, Reca, Zohor, Závod a iné)
  • Podpora vybudovania záchytných parkovísk na okraji mesta (Záchytné parkovisko Zlaté Piesky, Záchytné parkovisko Janíkov dvor a iné) rovnako vybudovanie prestupných autobusových terminálov v obciach a mestách BSK (Autobusové Stanice Modra, Stupava, Budmerice a iné).
  • Podpora cezhraničnej mobility v rámci integrovaného dopravného systému prostredníctvom zavádzania cezhraničných liniek za účelom zvýšenia atraktivity verejnej osobnej dopravy (po zavedení linky do Hainburgu výhľadovo aj do Rajky)
  • Ďalší rozvoj integrovaného dopravného systému za účelom skvalitňovania poskytovaných služieb a zvyšovania atraktivity verejnej osobnej dopravy (rozvoj predajných kanálov; modernizácia dispečingu; rozvoj informačných systémov na zastávkach a iné).
  • Budovanie nabíjacej infraštruktúry pre elektroautá, elektrobicykle a elektrokolobežky za účelom podpory alternatívnych spôsobov dopravy.
  • Budovanie bezpečných segregovaných navzájom poprepájaných cyklotrás vrátene cyklolávok (cyklotrasa Senec – Pezinok, Vinohradnícka cyklotrasa; cyklotrasa Most pri Bratislave – Malinovo, cyklolávka Gajary – Dürnkrut, cyklolávka Zálesie – Malinovo a iné) financovaných z Plánu obnovy, Programu Slovensko a programov cezhraničnej spolupráce.

Životné prostredie

Východiskový stav

Bratislavský kraj disponuje veľkým prírodným bohatstvom vo forme zásob kvalitnej pitnej vody, strategickej suroviny budúcnosti, ako aj vzácnymi lužnými či karpatskými lesmi a množstvom chránených území.

Povrchové a podzemné vody bezprostredne ohrozujú mnohé environmentálne záťaže či absencia vybudovanej kanalizačnej infraštruktúry v 25 % obcí kraja. Na území kraja sa nachádza 224 evidovaných environmentálnych záťaží, z toho 23 s vysokou prioritou. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považuje Bratislavský kraj zmenu klímy a reakciu na jej dopady, prioritne na rastúce vlny horúčav, sucha, prívalových dažďov a povodní. Za kľúčový považujeme proces prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy v sídelnom prostredí (v mestách a obciach kraja), kde dôsledky zmeny klímy budú mať priamy dopad na ich sociálny, ekonomický a environmentálny systém, vzhľadom k urbanizácii prostredia, vysokej hustote obyvateľstva, či výskytu zraniteľných skupín obyvateľstva. Vysoká koncentrácia hospodárskej činnosti a dopravy v regióne negatívne ovplyvňuje životné prostredie a kvalitu života obyvateľov. Nadmerná hlučnosť a prašnosť zhoršujú zdravie obyvateľov regiónu. Kvalitu ovzdušia výrazne ovplyvňuje 60 % podiel vyprodukovaných emisií z individuálnej automobilovej dopravy v priestore kraja.

Územie Bratislavského kraja sa zároveň vyznačuje výraznou koncentráciou verejných budov, ktoré sú charakteristické vysokou energetickou náročnosťou, nízkou energetickou efektívnosťou a nízkou mierou využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Vízia

Prioritou BSK je ochrana zdravia obyvateľov, životného prostredia a prírodných zdrojov, ako aj zmierňovanie negatívnych dôsledkov zmeny klímy a zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľov.

Opatrenia a projekty

  • Uplatňovanie opatrení na zmierňovanie negatívnych dôsledkov zmeny klímy v spolupráci s mestami a obcami (výmena nepriepustných povrchov za priepustné alebo polopriepustné, vodozádržné opatrenia, výsadba listnatých stromov a krovov, výsadba vetrolamov, výsadba cestnej a izolačnej zelene, revitalizácia parkov a pod.) prostredníctvom Programu Slovensko 2021-2027 a Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy, implementácia environmentálnych aspektov pri investičných projektoch župy a podpora biodiverzity.
  • Akcelerácia projektov zvýšenia energetickej efektívnosti verejných budov v kombinácií s adaptačnými opatreniami (zateplenie obvodových stien a plášťa budov, zateplenie/výmena striech, výmena otvorových výplní, inštalácia obnoviteľných zdrojov energie a vegetačných striech a fasád), ktoré zároveň vytvárajú príjemnú mikroklímu v objektoch a areáloch vo vlastníctve BSK – zdroj financovania: Program Slovensko 2021-2027.
  • Budovanie siete envirovzdelávacich centier, systematická podpora a rozvoj environmentálneho vzdelávania, výchovy a osvety na školách, ale aj pre širokú verejnosť.
  • Zavedenie dôslednej ochrana vinohradov, ako krajinotvorného prvku územia kraja.
  • Podpora budovania, rozširovania a modernizácie kanalizačnej siete vrátene čističiek odpadových vôd v spolupráci s mestami a obcami v záujme ochrany strategicky významných zdrojov pitnej vody – zdroj financovania: Program Slovensko 2021-2027.
  • Rozvoj a podpora opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, zvýšenia podielu separácie a recyklácie, zhodnocovanie komunálneho a biologicky rozložiteľného odpadu (plošné budovanie kompostárni) v spolupráci s mestami a obcami – zdroj financovania: Program Slovensko 2021-2027.
  • Vyvíjanie tlaku smerom na štát, aby pristúpil k systematickému monitorovaniu a odstraňovaniu environmentálnych záťaží na území kraja (najmä CHZJD Vrakuňa, Istrochem).

Vzdelávanie a šport

Východiskový stav

Bratislavský kraj sa vyznačuje najväčšou koncentráciou inštitúcií vedy, výskumu a inovácií na Slovensku, avšak všeobecne v oblasti vzdelávania celé územie zápasí viac ako desaťročie s nemalými problémami tak v oblasti ľudských zdrojov ako aj infraštruktúry, ktoré je nutné ihneď riešiť. Chýba spolupráca základných, stredných a vysokých škôl a ich prepojenie s potrebami praxe, veď iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore. Pedagogický a nepedagogický personál je dlhodobo finančne nedocenení. Akútnym problémom je viac 2500 chýbajúcich kapacít v materských školách a 360 chýbajúcich kmeňových tried na základných školách.

Vízia

Ambíciou BSK je skvalitňovať systém vzdelávania v zmysle konceptu smart škôl, čo znamená tak budovanie kvalitnej a dostupnej infraštruktúry (zelená, inkluzívna, digitálna) spĺňajúcej kritériá 21 storočia, ako aj vytváranie partnerstiev so školami na rôznych stupňoch vzdelávanie, súkromným, akademickým a občianskym sektorom a vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie. Prostredníctvom modernizácie a otvárania školských areálov je v záujme kraja tiež vytvárať kvalitné podmienky pre rozvoj a potreby športu a voľnočasových aktivít, ale tiež neformálneho vzdelávania a práce s mládežou a komunitami.

Opatrenia a projekty

  • Vybudovanie nových kampusov stredných škôl v oblastiach hospodárstva s najväčšou konkurencieschopnosťou regiónu:
    • zdravie a šport,
    • inovácie a kreatívny priemysel,
    • vinohradníctvo,
    • ovocinárstvo a lesohospodárstvo,
    • energetika,
    • zdravotníctvo.
  • Modernizácia centier odborného vzdelávania a prípravy pre potreby praxe (SOŠ Chemická, SOŠ beauty služieb, Račianska, SOŠ obchodu a služieb, S. Jurkoviča, SPŠ elektrotechnická Hálová, Hotelová akadémia Mikovíniho, Obchodná akadémia Račianska a iné).
  • Zabezpečenie kvalitného materiálno-technického vybavenia odborných škôl a vybudovanie odborných a laboratórnych učební pre gymnáziá za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti jednotlivých škôl a lepšieho prepájania výučby s praxou.
  • Vybudovanie nových nájomných bytov pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov, v záujme zatraktívnenia týchto povolaní na našom území (objekty – Ivanská cesta 3776 a Údernícka 8).
  • Zefektívnenie a adresné prepojenie spolupráce s akademickým sektorom za účelom dosiahnutia kvalitných absolventov a rovnako za účelom špecializácie akademického sektora na hľadanie riešení potrieb územia – BSK ako laboratórium inovácií (vznik inovačného klastra v spolupráci STU, SAV, UK, ESET, BSK a mesta Bratislava).
  • Revitalizácia a modernizácia školských areálov, vrátane vonkajších športovísk a telocviční s cieľom vytvárania podmienok pre športové aktivity v každom okrese kraja (SPŠ elektrotechnická, Karola Adlera, SPŠ stavebná a geodetická Drieňová, Gymnázium Ivana Horvátha, SOŠ vinársko-ovocinárska Modra, Športová ulica Senec, Gymnázium Pankúchova, Gymnázium Malacky).

Sociálna a zdravotná starostlivosť

Východiskový stav

Do územia metropolitného regiónu prichádzajú obyvatelia z iných častí Slovenska, mení sa fungovanie rodinného života, obyvateľstvo rýchlo starne, predlžuje sa priemerná dĺžka života. Tieto zmeny majú vplyv na zvyšujúce sa nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Chronickým problémom v zdravotníctve je nedostatok najmä všeobecných lekárov, ako aj ich vysoký priemerný vek. Oblasti Malaciek, Pezinka a Senca patria k okresom s najkritickejšou zdravotnou dostupnosťou v SR.

Sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity ako aj limity v kvalite poskytovania služieb, až 95 % zariadení sociálnych služieb je veľkokapacitných. Navyše chýbajú špecializované zariadenia  pre diagnózy autizmu, stareckej demencie či Alzheimerovej choroby.

Obyvateľstvo celého kraja zápasí s vysokými nákladmi na bývanie a služby, pribúdajú nízkopríjmové domácnosti a stále viac ľudí je v ohrozených chudobou. Na území župy sa zdržuje až 19 % ľudí bez domova z celkového počtu na Slovensku. Zároveň je regiónom s najvyšším počtom cudzincov (33 % všetkých cudzincov žijúcich v SR) a momentálne aj utečencov z Ukrajiny (viac ako 25 % zo SR).

Bratislavský samosprávny kraj je najrozvinutejším regiónom Slovenska, no napriek tomu sa na jeho území  nachádzajú lokality s nízkou životnou úrovňou marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Vízia

Kvalitné sociálne a zdravotné služby poskytované všetkým obyvateľom kraja bez rozdielu miesta bydliska, veku, pohlavia, rasy, zdravotného či sociálneho znevýhodnenia prostredníctvom modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb, podporou zariadení zdravotnej starostlivosti, motiváciou zamestnancov pracujúcich v sociálnych službách, presadzovaním opatrení pre zvyšovanie kvality života MRK, ľudí bez domova, obyvateľov v kríze, cudzincov, či členov nízkopríjmových domácností.

Opatrenia a projekty

  • Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb
    • poskytovanie komunitnej služby v teréne ambulantnou alebo pobytovou formou (Domov sociálnych služieb Kaštieľ v Stupave, Gaudeamus – Zariadenie komunitnej rehabilitácie),
    • vybudovanie špecializovaných zariadení (Autistické centrum Znievska, autistické centrum v DSS pre deti a dospelých Integra v Senci),
    • zdravotníckych zariadení (pedopsychiatrická starostlivosť – denný stacionár).
  • Kontinuálne zlepšovanie kvality sociálnych služieb prostredníctvom investícií do zariadení sociálnych služieb s adresným prístupom pre prijímateľov s obmedzeniami rôzneho druhu (debarierizácia, inštalácia vhodného mobiliáru a technológií a pod.) a zlepšením pracovných podmienok pre zamestnancov sociálnych služieb vrátane kontinuálneho vzdelávania.
  • Vybudovanie nových nájomných bytov pre zamestnancov zariadení sociálnych služieb v záujme zatraktívnenia povolania na našom území (Pri Vinohradoch, Rača).
  • Podpora budovania jaslí v spolupráci s mestskými časťami, obcami a mestami v kraji.
  • Presadzovanie opatrení na zlepšenie kvality života obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a ich začlenenie do spoločnosti v spolupráci s mestami a obcami (zlepšenie dostupnosti vzdelávacích a zdravotníckych služieb, riešenie problému odpadového hospodárstva v komunitách a iné).
  • Zavedenie opatrení na podporu zvýšenia atraktivity  pre zriaďovanie ambulancií všeobecných a detských lekárov v rámci Bratislavského kraja prostredníctvom vybraných aktivít (Rezidentské miesta pre absolventov medicíny, Zdravotnícky kampus na Boroch, využitie infraštruktúry zdravotníckych zariadení vo vlastníctve BSK – Poliklinika Karlova Ves ako zázemia pre ambulancie lekárov zamestnaných „krajskou“ organizáciou).
  • Prilákanie lekárov (primárne všeobecných lekárov pre dospelých a lekárov pre deti a dorast) v spolupráci s mestami a obcami do okresov s najkritickejšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti (Pezinok, Senec a Malacky – tretia najhoršia dostupnosť v SR) aj prostredníctvom podpory prevádzok ambulancií a obnovy priestorov z externých zdrojov.
  • Podpora zdravého životného štýlu prostredníctvom modernizácie školských jedální a projektov zameraných na šport, prevenciu a všeobecnú osvetu o civilizačných chorobách a ich predchádzaniu.

Kultúra a cestovný ruch

Východiskový stav

Ľudský kapitál je najvýznamnejšou výhodou a pridanou hodnotou BSK. Aj preto je prirodzeným záväzkom oboch partnerov trvalo podporovať kreativitu a inováciu svojich obyvateľov v oblasti kultúry a cestovného ruchu i celého spoločenského diania.

Koncentrácia národných, regionálnych i lokálnych inštitúcii v oblasti kultúry, ale aj množstvo iniciatív z prostredia nezriaďovanej kultúry robia prirodzene z BSK centrum kreatívneho diania na Slovensku. Mnohé kultúrne inštitúcie ale dlhodobo zápasia s modernizačným dlhom  a veľké množstvo národných kultúrnych pamiatok je v nevyhovujúcom stave.

Výhodná poloha na hranici štátov, rieka Dunaj so systémom mŕtvych ramien, lužné lesy, povodie rieky Moravy, Malé Karpaty, vinohrady a vínna kultúra, jedinečná gastronómia, historické pamiatky – to všetko robí z BSK jeden z najvýznamnejších turistických regiónov Slovenska. Z pohľadu návštevnosti kraja  je ale prílišná orientácia turistov iba na mesto Bratislava, pričom prevládajú krátkodobé pobyty. Z veľkej časti je to spôsobené nevyužitým potenciálom vidieckeho a vodného turizmu ako aj nedostatočným marketingom a službami.

Vízia

Bratislavský samosprávny kraj ako región, v ktorom aktéri cestovného ruchu spolupracujú a vzájomne sa podporujú pri rozvoji udržateľného cestovného ruchu, využívajúc prírodné, kultúrne a historické bohatstvo regiónu s efektívne zacieleným marketingom na lokálne špecifiká a jedinečnosť jednotlivých mikroregiónov na území kraja.

Opatrenia a projekty

  • Kontinuálny rozvoj a obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve BSK (Divadlo Aréna, Synagóga sv. Jur, Múzeum Ferdiša Kostku, kaštieľ a park v Stupave, kaštieľ a park v Malinove, areál synagógy v Senci).
  • Zabezpečenie adekvátneho materiálno-technického vybavenia potrebného pre profesionálne fungovanie kultúrnych zariadení BSK.
  • Zabezpečenie aktuálnej kultúrnej ponuky prostredníctvom interaktívnych výstav, divadelných predstavení a ďalších kultúrnych podujatí.
  • Transformácia divadla Ludus na otvorenú scénu  poskytujúcu príležitosť pre mladých umelcov a zároveň poskytujúcu služby inkubátora a poradenstva.
  • Budovanie prepojenia kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti BSK so strednými školami v záujme vytvorenia ponuky interaktívnych umelecko-vzdelávacích programov.
  • Zriadenie dokumentačno-digitálneho centra v rámci kaštieľa v Modre, ktoré bude zamerané na podporu kreatívneho priemyslu v oblasti tradícií.
  • Preskúmanie možnosti zriadenia Film office.
  • Vybudovanie moderného sociálno-kultúrno-vzdelávacieho centra v areáli Patrónky;
  • Podpora kultúry s ohľadom na reálne problémy a potreby na území kraja prostredníctvom Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy.

Cestovný ruch

Opatrenia a projekty

  • Komplexný rozvoj tematických ciest – Cesta šľachtických rodov, Cesta železnej opony, Cesta sv. Cyrila a Metoda, Cesta židovskej kultúry, Vinárska cesta Malých Karpát, destinácia Dunajské ostrovy a Geopark Malé Karpaty) za podpory externých zdrojov predovšetkým formou cezhraničnej spolupráce.
  • Budovanie unikátnej turistickej infraštruktúry na území Bratislavského kraja (napríklad revitalizácia areálu pod Cyklomostom Slobody, vybudovanie cyklo-turistického areálu pri Cyklomoste Vysomarch, vybudovanie zázemia pre vodákov a turistov vo Vysokej pri Morave, osadenie drobnej turistickej architektúry na najzápadnejšom bode Slovenska- Záhorská Ves a pod.).
  • Podpora budovania a skvalitňovania turistickej infraštruktúry prostredníctvom efektívne zacielenej Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy (napr. rozvoj vodného turizmu a cykloturizmu, vidieckeho turizmu a pod.).
  • Zvýšenie kvality poskytnutých služieb cestovného ruchu lepším prepojením stredných škôl s praxou a kvalitnejšou prípravou študentov vo vybraných oblastiach (vinárstvo a someliérstvo; gastronómia a hotelierstvo; sprievodcovské a animátorské služby).
  • Získanie do správy cyklotrasy EUROVELO 13 do správy BSK a jej následná rekonštrukcia.

Financovanie a komplexný rozvoj

Východiskový stav

Pred BSK  stojí veľká výzva ohľadom financovania samosprávy, ktorú je potrebné otvoriť aj na národnej úrovni, a to predovšetkým v súvislosti so spravodlivejším systémom prerozdelenia daní. Mechanizmus rozdeľovania balíka vybranej dane z príjmu na celoštátnej úrovni by mal brať väčší ohľad na výzvy metropolitného regiónu, ktorým čelí. Súčasný systém umožňuje pokrývať len prevádzkové náklady súvisiace s výkonom pridelených kompetencií z oblasti školstva, sociálnych vecí a dopravy. Na ďalšie rozvojové investície zostávajú minimálne zdroje a ich financovanie musí župa riešiť cez externé zdroje.

Dlhodobo BSK figuruje medzi najbohatšími regiónmi EÚ, je to spôsobené zastaraným posudzovaním vyspelosti na základe výšky HDP meraného paritou kúpnej sily obyvateľstva. Každodenná realita v oblasti dopravy, životného prostredia, školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti ukazuje opak, a to že sme chudobný „bohatý“ región.

K územnému rozvoju regiónu je nutné pristupovať s maximálnym nasadením a odhodlaním v záujme minimalizovať negatívne dopady z minulých období a nastoliť štandardy územného plánovania, tak aby smerovali ku udržateľnému rozvoju celého kraja.

Vízia

Hlavnými zásadami, ktorými sa BSK bude riadiť pri spravovaní vecí verejných je transparentnosť, otvorenosť, hospodárnosť a nulová tolerancia korupcie. Spokojnosť obyvateľov so službami, kraja je smerodajným meradlom kvality práce. Úrad BSK sa preto pri každodennom výkone svojich funkcií bude zameriavať na odbornosť, smart riešenia a orientáciu na potreby obyvateľov, partnerov z radov mestských častí, miest a obcí, mimovládneho a súkromného sektora, vedy a výskumu či inovácií.

Opatrenia a projekty

  • Otvorenie diskusie s príslušnými ministerstvami vlády SR o existujúcom systéme a kritériách financovania samospráv.
  • Zasadenie sa o vytvorenie spravodlivejšieho systému prerozdeľovania daní, ktorý bude odrážať štrukturálne výzvy metropolitného regiónu, ako aj špecifické postavenie a skutočný počet obyvateľov žijúcich a využívajúcich všetky služby na jeho území.
  • Presadzovanie dokončenia decentralizácie verejnej správy za účelom ucelenia kompetencií vyšších územných celkov.
  • Presadzovanie zmeny daňovej politiky za účelom možnosti vytvorenia vlastnej daňovej politiky jednotlivých vyšších územných celkov.
  • Lobovanie za revíziu metódy merania rozvinutosti regiónov a jej rozšírenie o ekonomicko-sociálne ukazovatele, ktoré adresnejšie posudzujú vyspelosť jednotlivých regiónov.
  • Presadzovanie smerovania štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) EÚ do prioritných sfér: doprava, životné prostredie, sociálna a  zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a ľudský kapitál, veda a inovácie.
  • Presadzovanie posilnenia postavenia Rady partnerstva ako orgánu schvaľujúceho nosné projekty rozvoja celého územia v rámci jednotlivých sektorových politík financovaných z EŠIF, Plánu Obnovy, Rozvoja vidieka.
  • Zabezpečenie kontinuálneho rozhodovania a riadenia na základe verifikovateľných dát vyskúmaných vlastnou analytickou jednotkou – Inštitútom regionálnej politiky BSK
  • Vytvorenie databanky „Open data“ prístupnej pre širokú odbornú i laickú verejnosť.
  • Spracovanie a prijatie a zmien a doplnkov územného plánu BSK, ktoré budú obsahovať regulatívy vo vzťahu k udržateľnej mobilite a cyklodoprave, kvalite ovzdušia, zníženia dopadov zmeny klímy, ochrane vodných zdrojov a prírodného bohatstva ako aj k ochrane pôdy a ku zabezpečeniu verejných služieb z oblasti školstva, životného prostredia, sociálnych vecí a zdravotníctva.